Nový román Marka Verina si kladie otázky, čo sa môže stať spoločnosti, posadnutej novými technológiami umelej inteligencie, AI. V príbehu, ktorý sa odohráva v protirečivom prostredí výtvarnej bohémy, informačných technológii a bezdomovcov, vyhnaných na okraj spoločnosti, sa odvíja intímny vzťah muža a ženy, ktorí hľadajú to najdôležitejšie, prosté ľudské šťastie: „Minulosť je vždy spojená s výčitkami. Ak by sme boli teraz na Robinsonovom ostrove a nemuseli merať čas, sama by som ti vyrozprávala všetko, do poslednej podrobnosti. Zvedavo by som počúvala tvoje príbehy. Ale či nevidíš, čo sa tu deje? Čo sa to s nami stalo? Čo sa stalo s mestom, ktoré si dávno opustil? My sme tu ostali. Naše životy sa odohrávali na oboch brehoch tejto rieky a teraz tu niet jediného mosta. Neviem, čo je s ľuďmi, ktorí ostali na tom druhom, horšom brehu. Neviem, či ten, kde som sa ocitla bez toho, aby som sa snažila, či je to správny breh. Možno je lepší, ale nie spravodlivý.“ Napínavý príbeh o láske, ktorá hľadala cestu z bludiska. Tu a teraz, v budúcnosti, ktorá nie je v nedohľadne. Román bol inšpirovaný unikátnym dielom slovenského maliara Viliama Chmela (1917-1961) a súčasníkov Generácie 1905. Je pokusom načrtnúť nielen obraz súčasnosti, so všetkými prejavmi kultúrneho rozpadu, ale aj nejasnej budúcnosti, ktorá sa javí byť nevyhnutnou.