Mladá žena pozoruje svojho lektora gréčtiny pri tabuli. Pokúša sa hovoriť, ale je nemá. Prednášajúci cíti, že ho mĺkva žena priťahuje, kým pomaly, deň za dňom, prichádza o zrak. Čoskoro sa ukáže, že ich spája aj hlbšia bolesť. Ona v priebehu pár mesiacov prišla o matku aj o nárok na starostlivosť o dieťa. On vyrastal striedavo v Kórei a Nemecku, cíti sa rozpoltený medzi dvomi jazykmi a kultúrami a bojí sa straty vlastnej nezávislosti. Hodiny gréčtiny sú príbehom dvoch obyčajných ľudí, ktorí sa stretli v ťažkej životnej etape – muža prichádzajúceho o zrak a ženy, ktorá stratila schopnosť hovoriť. Napriek tomu sa navzájom priťahujú. Obaja postupne objavujú hlbokú spolupatričnosť ? ich hlasy sa prelínajú s prekvapivou krásou, keď prechádzajú z tmy do svetla, z ticha do dychu. Hodiny gréčtiny sú aj nežným ľúbostným listom ľudskej intimite a spojeniu – románom, ktorý prebúdza zmysly, románom, ktorý farbisto vykresľuje podstatu toho, čo to znamená byť nažive.