„Božemôj! Celá minúta blaženosti! Vari je to málo hoci aj na celý ľudský život...?“ Spisovateľ a mysliteľ Fiodor Michajlovič Dostojevskij debutoval v roku 1846 románom Chudobní ľudia. O tri roky neskôr bol zatknutý za účasť v revolučnom kruhu a odsúdený na smrť. Náhle omilostenie výrazne ovplyvnilo jeho život a ďalšiu tvorbu. Po úspechoch kníh Idiot, Bratia Karamazovovci alebo Zápisky z podsvetia sa stal najčítanejším ruským prozaikom a jedným z najcitovanejších autorov vôbec. V zbierke Biele noci a iné poviedky Dostojevskij píše o štyroch nezabudnuteľných nociach osamelého rojka bez mena. Autor je verný svojmu hĺbavému štýlu, poetickým a dlhých vetám, ktoré v sebe skrývajú potláčané emócie a hádžu nás do priepasti psychologických a morálnych otázok. Nadčasové myšlienky o živote, utrpení a viere sú vždy prítomným motívom vo všetkých poviedkach, no nesmieme zabudnúť ani na nečakanú lásku, ktorá svojim príchodom rozvášni nielen postavy, ale aj čitateľa. Filozoficky a autenticky pôsobia aj ďalšie, menej známe texty v zbierke: Malý hrdina, Novoročný večierok a svadba, Pán Prežravkin, Pajác a Mäkké srdce.