Autor, povolaním lekár, rodák zo Slovenska, momentálne Viedenčan, ktorý si našiel trochu času aj na nadčasovú úvahu o živote, píše svoju knihu práve v tom dôvernom štýle na tému rodiny a jej večných zápasov, s jej veľkými emóciami, poblúdeniami i návratmi, s nostalgiou v detskej duši, presne tak, ako sa zvyklo písať v európskej literatúre 20. storočia v medzivojnovom období a ešte aj po ňom. Za všetkých hovoria mená ako F. Mauriac, S. Lagerlöfová, B. Tecchi, H. Bordeaux a ďalší. Z tohto kresťanského pohľadu na ľudskú skutočnosť a najmä na pohľad svedomia dnes nezostalo v súčasnej literatúre skoro nič. To, čím sme pre zmenu každý deň sýtení, sú bezduché televízne rodinné seriály. Kniha sa nie náhodou začína citátom C. Carretta a končí jeho pripomenutím. Žijeme naozaj na púšti, ako znie jedna z Carrettových meditácií a prozaické dielo M. Jančušku je možno malým upozornením pre nás všetkých, že tie najväčšie víťazstvá a tragédie sa neodohrávajú v nejakom svete, ale v našich rodinách, ktoré zvyknú tie púšte premeniť na životodarnú zem.