Život Sone Szomolányi je mikrohistóriou moderných dejín Slovenska. Takmer presne sa prekrýva s kľúčovými okamihmi dejín 20. storočia a pohnutými začiatkami 21. storočia. Od povojnového detstva vo Vysokých Tatrách cez nádeje šesťdesiatych rokov, august 1968 a normalizáciu až po November 1989, zápas o demokraciu a jej súčasnú globálnu krízu. Kniha je pozvaním nenechať sa unášať dejinami. Ukazuje možnosti, ako do dejín aktívne vstupovať: ustavičnou reflexiou a sebareflexiou, kritickou reflexiou členstva v komunistickej strane, budovaním ostrovčekov pozitívnej deviácie a osobnou odvahou postaviť sa tlaku autoritárov. Prvá slovenská profesorka politológie, ktorá sa ako jedna z mála žien aktívne podieľala na budovaní demokracie vo vedení Verejnosti proti násiliu, pomenúva mechanizmy moci a rozpoznáva ohrozenia slobody. V knihe otvorene rozpráva aj o svojich kompromisoch, výhrach, pochybnostiach, láske, rakovine, stratách a radosti zo života. Soňu Szomolányi formoval priekopník slovenskej sociológie Alexander Hirner, ona zasa učila Ivetu Radičovú, Oľgu Gyárfášovú, Jozefa Bátoru, Juraja Buzalku, autorky tejto knihy a množstvo ďalších. Kniha je pozvaním myslieť krajinu. Premýšľať, ako sa navzájom formujú človek a spoločnosť, prečo demokracia nikdy nie je samozrejmosťou a prečo aj v neslobode záleží na osobných rozhodnutiach. Myslieť krajinu znamená uchovať si kritickú skepsu popri optimizme a oživujúci optimizmus popri skepse.