Táto útla knižka je plná Augustínových spomienok. Svätec z Hippa v nej približuje svoju mladosť, keď kradol hrušky, len aby zapôsobil na kamarátov. Priznáva, že do kostola sa chodieval pozerať na dievčatá. Opisuje deväť rokov, ktoré stratil v sekte manichejcov, aj rok pred obrátením, ktorý nazýva svojím vnútorným peklom. Vyznáva sa z toho, čo nasledovalo po známej udalosti v záhrade v Miláne. Hovorí tiež o svojom kňazstve, o biskupskej službe v Hippe, o Reguli, ktorá dodnes tvorí základ rehoľného života mnohých rádov, i o páde Ríma a o diele Boží štát. Knihu prečítate za jeden večer. A odložíte ju s otázkou, či tiež raz vyslovíte to, čo Augustín na sklonku života: „Neskoro som si ťa zamiloval, Krása taká stará a taká nová.“ Prijmite pozvanie objaviť túto Krásu včas, aby ste Augustínov výrok nemuseli nikdy zopakovať. Ja, Augustín je pre každého, kto nikdy nedočítal Vyznania, i pre toho, kto tuší, že niečo dôležité odkladá na neskôr.