Súcit tvorí podstatu meditácie. Duchovná prax bez súcitu stráca zmysel. Ľudská myseľ má schopnosť cvičiť sa v súcite prostredníctvom pestovania lásky, empatie, vľúdnosti či úcty k druhým. Meditácia pomáha myseľ pripraviť na praktizovanie Veľkej dokonalosti (dzogčhenu), aby tak dosiahla stav prirodzenosti mysle – stav, v ktorom už niet miesta pre rušivé emócie a predstavy. V tejto knihe Jeho svätosť dalajláma podáva učenie o Veľkej dokonalosti jednoducho a pritom podrobne. Vychádza z mystickej básne tibetského jogína a učenca z 19. storočia Patrula Rinpočheho. Verše tejto básne sú návodom na praktizovanie špeciálnej meditácie, vďaka ktorej môžeme prehĺbiť svoju všímavosť a pretaviť ju do každodenného života. Múdrosť a súcit, ktoré vyrastajú z takéhoto poznania, majú podľa dalajlámu zásadný význam nielen pre individuálny pokrok v meditačnej praxi, ale aj pre naše spoločné úsilie o nastolenie pokoja vo svete.