Detektívi z oddelenia vrážd sa už stretli so všetkými možnými aj nemožnými typmi vrahov – muži, ženy, mladí, starí, malí, veľkí, štíhli, tuční, šikovní, hlúpi, nohatí, čapatí, holohlaví, vlasatí, ale aby mal zákerný zabijak postihnutý chrup presne ako jeho obeť, s tým sa ešte nestretli.

Dievča, ktoré vraha stretlo v lese a kruto na to doplatilo. Našiel ju náhodný bežec, ale prišiel neskoro, dievča zraneniam podľahlo, vykrvácalo. Nad jej dobitým zdevastovaným telom žasol aj skúsený súdny lekár doktor Lengyel. Dávno sa mu nestalo, aby si nevedel rady a aby si musel na pomoc prizvať konzultanta. Detektívi sa vydali po stopách páchateľa aj napriek tomu, že sa im vrátil na stôl starý prípad strateného syna bohatého rakúskeho podnikateľa, takže sily v kancelárii stoštyridsaťjeden sa museli, ako už neraz, rozdeliť.

Sotva sa Chosému a Krauzovi podarilo rozlúsknuť záhadu prvého prípadu, do druhého sa im zamiešala nečakaná pomocníčka – veštica.

So sebaistým úsmevom detektívom tvrdila, že všetky odpovede na ich otázky vie vyčítať z kariet a pomocou kyvadielka odhalí každé tajné miesto. Keď ju vyskúšali, nevychádzali z úžasu – potvrdila sa jej predpoveď, že strateného syna nájdu mŕtveho, ale kde je zakopaná mŕtvola bola ochotná vyveštiť až po vyplatení mastnej odmeny od bohatého otca podnikateľa.

Zázračná veštica odmenu dostala, kyvadielko ju priviedlo ku kostiam strateného syna, prípad sa na veľkú radosť veštice mohol skončiť. No šťastie býva vrtkavé, presne ako magické kyvadlo.